Podhajska 161

REKREAČNÉ POUKAZY

ÚVOD

CENNÍK

KONTAKT

ODPORÚČAME
Dovoľte nám odporučiť pár zaujímavých miest na výlet.
PODHÁJSKA
patrí medzi najstaršie obce na Slovensku. Samotná obec vznikla v roku 1960 zlúčením obcí Belek a Svätuša. Prvá písomná zmienka o osade Belek pochádza z roku 1075. Listinné materiály a kroniky dokazujú, že obe obce patria medzi najstaršie osídlenia na Slovensku.
V obci sa nachádzajú 2 kostoly, areál využitia voľného času v časti obce Belek, areál materskej školy, základná škola, zdravotné stredisko, pošta a vynovená železničná stanica. V letnej sezóne je k dispozícii letné kino. Najznámejšia je svojim areálom bazénov s termálnou vodou. V celej oblasti sa nenachádza žiadny priemysel, ktorý by znečisťoval ovzdušie a preto sa tu dobre cítia i ľudia s ochoreniami dýchacích ciest. Krásne lesy v okolí Podhájskej ponúkajú zaujímavé turistické trasy po celý rok. Turistickými chodníčkami možno navštíviť historické pamiatky v okolí obce, napr. zrúcaniny paulínskeho kláštora na Mariánskej Čeladi a pod. Okolie obce Podhájska spĺňa nároky aj tých najnáročnejších návštevníkov. Okrem trávenia voľného času na kúpalisku a využívania jeho doplnkových služieb je možnosť navštíviť viacero kultúrnych, historických a prírodných zaujimavostí.

Bližšie informácie o termálnom kúpalisku, vode a obci nájdete na www.obecpodhajska.sk

Nitriansky hrad
Zachovalý hrad v meste na návrší, ktoré obteká rieka Nitra, s románskymi, gotickými, renesančnými a barokovými architektúrami. Celý areál nitrianskeho hradu je Národnou kultúrnou pamiatkou. Je najvýznamnejším a najcharakteristickejším stavebným súborom mesta. Jeho jadro tvorí katedrála s priľahlou biskupskou rezidenciou. Najstaršou stojacou časťou katedrály je pozostatok baziliky sv. Emerama, podkovovitá apsida z 11. - 13. storočia s priľahlým starším cintorínom. K nej patrilo i najstaršie zistené opevnenie hradu. Horný, pôvodne gotický kostol katedrály postavili v roku 1333 až 1355. Na severnej strane hradnej skaly, pod múrmi opevnenia je jaskyňa - významná archeologická lokalita s dokladmi paleolitického osídlenia. Nad mestom sa rozkladá výrazný bralnatý vrch Zobor 588 m, na jeho predvrchol zvaný Pyramída vedie z mestskej štvrte Zobor sedačkový výťah. Zo skalnatého vrcholu Zobora i z južného predvrcholu Pyramídy výborný výhľad na mesto, širšie okolie i strednú časť Tribča. V lesoch pod vrcholom Zobora zvyšky mohutného systému až 8 m vysokých valov útočištného hradiska - dĺžka valov takmer 3 km. Svoradova jaskyňa je menší jaskynný systém, osídlený už v praveku, podľa legendy tu istý čas žil pustovník Svorad, na plošine nad otvorom jaskyne sa nachádza vyše 400-ročný kríž z bývalého kostola sv.Jakuba v Nitre a pod jaskyňou je krasový prameň. Časť budov liečebného ústavu, ktorý je v tesnej blískosti jaskyne je z bývalého kláštora benediktínov, pôvodného zoborského kláštora.

Bližšie informácie o meste, hrade a kultúrnych pamiatkach nájdete na
www.nitra.sk, www.zamky.sk/nitra

zrúcanina Gýmeš
Zrúcanina hradu na strmom kremencovom kopci Dúň 514 m na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 20 km na sever od Nitry, výrazná dominanta širokého okolia. Hrad dal postaviť pravdepodobne v r. 1253-1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. stor. pristavali dalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení. V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák a takto stál až do 15. stor. Vtedy, za panstva Forgáchovcov sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v r.1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáchovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.

Bližšie informácie nájdete na www.zamky.sk/gymes

Arborétum Mlyňany
zbierku drevín založil v roku 1892 významný dendrológ Dr.Štefan Ambrózy - Migazzi. Od roku 1953 je v správe Slovenskej akadémia vied. Na ploche 55 hektárov si môžeme prezrieť 2.183 druhov, foriem a kultivarov drevín. Celkovo je tu zastúpených 93 čeľadi, 294 rodov a 1467 druhov rastlín. Medzi nimi je asi 355 ihličnatých, 1.828 listnatých a 409 stálozelených taxónov stromov. Zbierka obsahuje rastliny z Európy, Ázie, Severnej Ameriky a Austrálie. Originálna zbierka čínskej dendroflóry na ploche 14 hektárov.

Bližšie informácie nájdete na www.arboretum.sav.sk

Topoľčianky
Obec v údolí Hontianskeho potoka pod výbežkami Pohronského Inovca, 5 km na sever od Zlatých Moraviec. Najstaršia správa o obci je z r.1293. Chov ušľachtilých plemenných koní, zubria zvernica (chráneného zubra hôrneho). Klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom, výrazný komplex patriaci medzi najkrajšie ukážky staviteľského umenia u nás. Bol letným sídlo Habsburgovcov od r.1890. Žrebčín - je známy chovom arabských, lipicánskych, huculských a športových teplokrvných koní. Národný žrebčín vznikol v roku 1921. Sídlo je umiestnené v rozľahlom parku, ktorý je súčasťou známeho Topoľčianskeho zámku. Jednotlivé objekty žrebčína sú vhodným spôsobom osadené do krásnej prírody pohoria Tribeč. Okolitá príroda, krása a ušľachtilosť chovaných koní, vytvárajú optimálne podmienky na relaxáciu. Zubria zvernica v Topolčiankach bola založená v roku 1958. Jej poslaním bolo prispieť k záchrane zubra pred vyhynutím, pretože v čase jej vzniku žilo na celom svete iba 150 jedincov tohoto druhu. V roku 1964 bol celý objekt pre chov zubrov vyhlásený za chránenú študijnú plochu.

Bližšie informácie nájdete na www.zamky.sk/topolcianky